Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: „Neplač!“

Lukáš 7,12.13

Vdova kráča za rakvou svojho jediného syna. Matkino srdce prežíva muky. Stratila jediného človeka, ktorý dával zmysel jej životu. Prišla o dieťa! To je najväčšia strata, akú môže matka zažiť. Ide, ale pre slzy nevidí. Je rada, že ju niekto vedie.

Zrazu počuje niečo, čo znie ako provokácia: „Neplač!“ Otočí sa a chce protestovať: „Ako nemám plakať, keď som prišla o syna? Uvedomuješ si vôbec, čo odo mňa chceš? Chceš, aby som vyzerala ako matka bez srdca? Ako príšera?“

Ale matka nič nepovie. Mlčí. Počuje totiž, ako dav sprevádzajúci cudzinca volá: „Veľký prorok povstal medzi nami.“ Iní kričia: „Boh navštívil svoj ľud.“ (Lk 7,16) Prekvapilo ju to. Zrazu ten muž povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ (Lk 7,14) Jeho slová ešte doznievajú, keď vdova počuje hlas svojho syna. Utiera si slzy a vidí, ako jej syn práve vstáva z nosidiel, na ktorých ho odnášali do hrobu.

Až vtedy si uvedomila, kto sa zastavil pri mŕtvom tele jej syna. Je to Ježiš. Niektorí hovoria, že je Mesiáš. Konečne ho vidí. Na základe toho, čo práve prežila, uverí, že je to naozaj Mesiáš. Mesiáš jej vrátil syna. Matka sa opäť rozplače. Tentoraz jej po tvári stekajú slzy šťastia. Spolu so synom a všetkými ľuďmi, ktorí ešte pred chvíľou tvorili pohrebný sprievod, sa pridávajú k zástupu, ktorý sprevádza Ježiša.

Ježiš vstupuje aj do môjho života. Prichádza, aby mi zotrel slzy a ukázal mi, že stále je pre čo žiť. Som mu za to vďačný.