Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará.

Ž 37,5

Prof. Roháček preložil tento verš takto: „Uvaľ na Hospodina svoju cestu a nadej sa na neho, a on učiní.“ Myslím si, že sloveso „uvaliť“ je výstižnejšie ako sloveso „zveriť“. Uvaliť znamená zhodiť zo seba všetky bremená a hodiť ich niekam. Ak sa zbavím niečoho, čo ma zaťažuje, potom som slobodný, ľahký a nič ma neťaží. Práve to nám ponúka náš Boh.

Život nie je jednoduchý. Sú chvíle, keď nevieme, čo si počať, pretože nevieme, čo by bolo pre nás najlepšie. Môžu však prísť aj iné, ťažšie bremená, ktoré je veľmi ťažké uniesť. Žalmista hovorí: „Každé bremeno, či ľahšie alebo ťažšie, každú ťarchu, ktorú si myslíš, že sám neunesieš, odhoď Bohu. A rob to s vierou, že on na to má.“ Nemusíš si nechať jediný popruh z „batožiny“, v ktorej nesieš svoje bremeno, pre prípad, že by Boh tvoje bremeno neuniesol. Nie. Pán Boh ti ponúka plnú pomoc, nie čiastočnú.

Ak svoj život a všetko, čo so sebou prináša, vložíme s dôverou a nádejou na Boha, verme, že „on sa o všetko postará“. Možno neurobí presne to, čo by sme chceli, ale urobí to, čo bude pre nás najlepšie. Niekedy možno budeme musieť prekročiť vlastný prah a nebude to pre nás ľahké. Niekedy možno nebudeme rozumieť, čo sa deje a prečo. To by nám však nemalo brániť v tom, aby sme sa nespoľahli na Božiu pomoc, aby sme všetko „nezvalili“ na nášho nebeského Otca. Platí to aj pre dnešný deň.