Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.

1Pet 5,7

Pri uvažovaní o Izraelcoch sa mnohí divia nad ich nedostatkom viery a reptaním. Nazdávajú sa, že oni by neboli takí nevďační. Len čo sa však ich viera ocitne v sebamenšej skúške, neprejavia o nič viac dôvery a trpezlivosti ako vtedajší Izraelci. V tiesni repcú, že Boh ich skúša. Hoci v prítomnosti majú všetko, čo potrebujú, mnohí mu nevedia zveriť svoju budúcnosť a stále sa len obávajú, aby neschudobneli a aby ich deti nemuseli trpieť biedu. Mnohí žijú v stálom očakávaní toho najhoršieho a svoje ťažkosti zveličujú natoľko, že pre ne nevidia premnohé požehnania.

Nikdy by sme nemali pripustiť taký nedostatok viery v Boha, aby sa nám zmyslom života stala starosť o zajtrajšok, akoby šťastie spočívalo len v pozemských veciach. Pán nám však nevraví, že naša životná púť bude bez prekážok. Trpiacich a strápených volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“ Zbavte sa bremena úzkosti a svetských starostí, ktoré ste si naložili, a „vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše“. (Mat 11,28.29)

U Boha nájdeme odpočinok a pokoj. (PP 213; PP 293.294)

Všemohúci Bože, ďakujeme, že k Tvojim nohám môžeme zložiť svoju ustarostenosť i svoju nedôveru. Prosím, zmiluj sa nad nami a pomôž nám dôverovať Ti.