Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny… Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!

4Moj 14,8.9

Po jedenástich dňoch cesty od vrchu Hóreb sa Izraelci utáborili v Kádeši, neďaleko hraníc zasľúbenej krajiny. Ľud radil vyslať vyzvedačov, aby preskúmali krajinu.

Vyzvedači sa vydali na cestu a prešli celú krajinu. Po štyridsiatich dňoch sa vrátili. Keď popísali jej krásu a úrodnosť, okrem dvoch začali všetci hovoriť o silných národoch a mohutných hradbách miest. Hovorili aj o obroch, Anákových potomkoch, a tvrdili, že na dobytie krajiny nemožno ani len pomyslieť. Zabudli na moc, ktorou Boh už toľkokrát zasiahol a ochránil ich. Nemysleli na Boha a správali sa tak, akoby sa museli spoliehať len na silu svojich zbraní. Boh nechcel, aby krajinu získali bojom, ale presným plnením jeho príkazov.

Hospodin oznámil vzbúrencom rozsudok: „Urobím tak, ako ste hovorili. Na tejto púšti popadajú vaše mŕtvoly… No vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie ta dovediem.“

Rozhodnutie, že Izrael v nasledujúcich štyridsiatich rokoch nesmie vojsť do Kanaánu, bolo pre Mojžiša a Árona, Káleba a Jozuu trpkým sklamaním. Božie rozhodnutie však prijali bez reptania. (PP 286–290; PP 387–393)

Spravodlivý Bože, nie vždy sa nám Tvoje rozhodnutie páčia. Prosíme o pokorné srdce, aby sme ich dokázali prijať.