Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ján 4,49.50

Kráľovský úradník mal urobiť len jedinú vec, o ktorú ho Ježiš požiadal – vo viere sa vrátiť domov. Ale ešte skôr, ako sa stihol vrátiť, bol jeho syn uzdravený. V dnešnom svete to však takto nefunguje. Robíme takmer zo všetkého obchod a na všetko kladieme nejaké podmienky. Ty najprv urob to a to a až potom, keď si to zaslúžiš, dostaneš odo mňa niečo iné. Tento „obchod“, žiaľ, prenášame mnohokrát nielen do výchovy a rodiny, ale aj do cirkvi. Najskôr sa nauč, osvedč, sprav, dokáž a až potom…
Samozrejme, poriadok musí byť a mnohé veci si vyžadujú pravidlá, no problém nastáva, keď tieto pravidlá kladieme pred človeka a uniká nám jeho vnútorná potreba a túžba po Bohu. Pre zákon, poriadok a pravidlá zabúdame na vzťah. Ježiš taký nie je. Jemu stačí vidieť u nás len náznak túžby a nešetrí na nás svojím požehnaním. Stačí, že vykročíme a on nám beží v ústrety. Možno aj preto nám je z podobenstva názorovo bližší starší brat ako márnotratný syn či Otec! A čo ty – vykročíš dnes, alebo budeš reptať?
„Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“ (Matúš 15,8)