Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“

Ján 7,37–39

Prameň pitnej vody, ktorá na púšti občerstvovala Izraelcov, prvýkrát vyrazil zo skaly na Horebe, keď ju Mojžiš udrel. Božia milosť sa im potom celou cestou zázračne starala o vodu, kedykoľvek ju potrebovali.

Izraelci po príchode do Kanaánu poriadali veľké slávnosti na pamiatku tečúcej vody, ktorú im poskytovala skala na púšti. V Kristovej dobe sa z tejto slávnosti stal obrad, ktorý sa konal počas slávnosti stánkov. Kňazi vychádzali každodenne s hudbou a naberali do zlatej nádoby vodu zo Siloe. Veriaci šli za nimi k prúdu, aby sa z neho mohli napiť. Donesenú vodu kňazi preniesli do chrámu a vyliali na oltár zápalných obetí. Spasiteľ touto symbolickou službou upozornil ľudí na požehnanie, ktoré im priniesol.

Životodarná voda je symbolom Božej milosti, ktorú môže dať len Kristus. On ako živá voda človeka očisťuje, občerstvuje a posilňuje. Kto žije s Kristom, má v sebe nevyčerpateľný zdroj milosti a sily. Ježiš obšťastňuje život a osvecuje cestu každého človeka, ktorý ho úprimne hľadá. Srdce plné Kristovej lásky bude prinášať dobré ovocie. To bude požehnaním nielen pre toho, z koho táto láska vychádza, ale živým prúdom v podobe slov a skutkov občerství všetkých smädných. Skala a živá voda predstavujú Krista. (PP 306–307; PP 411–413)

Pane Ježišu, ďakujeme, že nemusíme trpieť smädom. Ďakujeme za životodarnú vodu, ktorá nás denne občerstvuje.