Ježiš vo vedomí toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa.

Ján 13,3.4

Veľká noc a obeť baránka i Baránka – to je životne dôležitá vec pre všetkých ľudí. Ježiš vedel, že jeho život sa pomaly končí. Judáš ho mal o pár hodín zradiť. Ľudská nenávisť, nepochopenie, útoky, osočovanie ešte nestihli utíchnuť. Zostalo s ním len niekoľko učeníkov, ostatní ho opustili. „Prišla jeho hodina“ (v. 1) a on mohol právom povedať: „Dosť! Dosť bolo mojej lásky a vašej nelásky, mojej ochoty a vašej neochoty, mojich ponúk a vášho pohŕdania, mojej trpezlivosti a vášho hnevu a nepochopenia.“

V tomto bode zlomu pisateľ použil výraz „vo vedomí toho“. Dnes sa dáva veľký dôraz na pocity a vnemy; pocit sa stáva arbitrom pravdy a podnetom na ďalšie konanie. Fakty a pravda nie sú také dôležité; dôležitejšie je, ako sa cítim a čo cítim. Žijeme totiž v postfaktickej dobe. No aj v tejto dobe stále znie – „vo vedomí toho…“ Toto držalo Ježiša pri stole a toto bola jeho motivácia! Nie pocit, ale uvedomenie. A tak vstal od večere a vzal uterák… Pretože keby ho nebol vzal, keby nebol položil svoj život, potom by nebolo spásy, nebolo by nádeje pre človeka, náš život by stratil kvalitu, pretože kvalita prítomnosti závisí od kvality budúcnosti.

Môžeme len ďakovať, že Boh sa neriadi svojimi pocitmi, nekoná podľa toho, ako sa cíti a aká odozva prichádza na jeho snahu priniesť spásu všetkým ľuďom. Pane, ďakujeme, že u Ježiša zvíťazila láska k hriešnikom a zodpovednosť.