Vedľa neho stavali muži z Jericha a vedľa nich staval Imriho syn Zakkúr.

Neh 3,2

Izraeliti sa postupne vracali z babylonského zajatia. Postavili chrám, ale múry okolo mesta boli stále v troskách. Nehemiáš bol z toho veľmi smutný. Prišiel za kráľom a požiadal ho, aby mu dovolil odísť do Judska a pomôcť veci napraviť. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. Po príchode do Jeruzalema začal Nehemiáš organizovať rekonštrukčné práce. V tretej kapitole je podrobný opis priebehu prác a zoznam mien tých, ktorí sa na nich podieľali. Táto kapitola by možno nebola pre čitateľa taká zaujímavá, keby v nej viac ako 30-krát nebolo použité slovo „vedľa neho“ alebo „za ním“.

Práve tým je pre mňa táto kapitola veľmi zaujímavá. Nikto nepracoval sám. Každý mal vedľa seba niekoho, komu záležalo na to istom. Navzájom sa podporovali svojou prítomnosťou. Keď človek pracuje a zápasí s úlohami sám, je to oveľa ťažšie. Dokonca čítame, že na oprave kamenných hradieb pracovali okrem kňazov aj zlatník a lekárnik. Aj správca jeruzalemského obvodu so svojimi dcérami sa zapojili do diela.

Žijeme v spoločenstve rodín, ale aj v spoločenstve cirkvi a miestneho zboru. Máme svoju prácu a úlohy, ktoré musíme plniť. Nie sme na to sami. Vedľa nás stojí naša rodina a naši bratia a sestry. Ich prítomnosť, pochopenie, modlitby a možnosť zdieľať sa s nimi sú pre nás určite pomocou a povzbudením. Možno človek vedľa mňa nie je odborník na situáciu, ktorú prežívam, podobne ako zlatník a lekárnik neboli odborníkmi na stavbu kamenných hradieb. Ale boli tam a boli s nimi. Pomáhali, ako najlepšie vedeli. Nie každý v našom okolí je odborník, ale každý „vedľa mňa“ môže byť prínosom. Svojím počúvaním, modlitbami a pochopením. Pane, ďakujeme za tých, ktorí sú „vedľa nás“.