Jeden z tých zločincov, ktorí viseli na kríži, sa mu rúhal a hovoril: „Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás!“ No druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Lukáš 23,39–43

Podľa starších prekladov boli spolu s Ježišom ukrižovaní dvaja lotri. Toto označenie sa mi páči viac ako zločinci alebo kriminálnici, hoci by sme mohli použiť hociktorý z týchto pojmov. Títo muži mali za sebou pohnutú minulosť a pravdepodobne sa dopustili tých najhorších zločinov.

Teraz visia na kríži – jeden po Ježišovej pravici, druhý po jeho ľavici. Obaja vedia, že ich čaká pomalá a veľmi bolestivá smrť. Počujú výkriky davu, vnímajú nenávisť veľkňazov a starších. Prečítali si aj nápis nad Ježišovou hlavou: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ (Mt 27,37) Počujú, ako sa Ježišovi takmer všetci vysmievajú.

Jeden z nich sa pridá k davu a rúha sa. Druhý pozoruje Ježiša. Všíma si, ako to všetko prežíva. V jeho tvári nevidí stopu po nenávisti. Ako veľmi sa líši od „svätých“ tam pod krížom! V Ježišovej tvári vidí lásku silnejšiu ako zloba a nenávisť ľudí, ktorí ho nechali pribiť na kríž.

V ušiach mu stále znie Ježišova prosba za tých, ktorí nevedia, čo robia. V tej chvíli uverí, že muž, ktorý visí vedľa neho, je Mesiáš. Prosí o odpustenie. Ježiš ho uisťuje, že prijíma jeho úprimné pokánie a ľútosť nad hriešnym životom. Zomiera s pokojom v srdci, lebo vie, že Boh mu dal milosť. Zomiera s nádejou, že sa stretne s Ježišom v jeho kráľovstve, kde už nebude smrť.