Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.

Rút 2,12

Manželia Noémi a Elimelech, príslušníci izraelského národa, odišli kvôli hladomoru v Izraeli do moábskej krajiny. Nanešťastie Elimelech po čase zomrel a Noémi sa stala vdovou. Ich dvaja synovia sa oženili s Moábčankami, ale aj oni asi po desiatich rokoch zomreli. Noémi sa preto rozhodla vrátiť domov, do Izraela. Jej dve nevesty šli s ňou. Noémi ich nabádala, aby sa vrátili k svojim rodičom, zostali vo svojej krajine a mali tak isté zázemie pre svoj život. Jedna z nich sa vrátila, ale Rút sa rozhodla ísť s Noémi a prijať Boha Stvoriteľa za svojho Boha. Po návrate do Izraela sa Rút stretla s Boazom, Elimelechovým príbuzným. On vyslovil na adresu Rút slová uvedené v úvodnom texte.

Rút prijala Boha Izraela a „našla uňho útočisko“. Ako vdova, ktorá ešte nemala deti, to mala v tom čase veľmi ťažké. Neexistoval žiadny sociálny systém, ktorý by jej uľahčil život. Jedinou istotou bol jej domov, jej rodičia. Napriek tomu, že bola cudzinka, pohanka, rozhodla sa vymeniť istotu rodinného zázemia za „neistotu“ a spoľahnúť sa na Boha svojej svokry. A urobila dobre. Zabezpečila si nielen život, ale jej meno nachádzame aj v rodokmeni Ježiša Krista.

Aj my sme boli cudzinci. Pretože sme prijali Boha za svojho Spasiteľa, stali sme sa Božím ľudom. V Bohu sme našli útočisko. Tým sme sa dostali do Božej rodiny. Boh nás nazýva svojimi deťmi, bratmi a priateľmi. Vďaka Bohu, že v jeho útočisku je dosť miesta pre každého z nás.