V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli odvalený od hrobu.

Lukáš 24,1.2

Ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley, si v nedeľu ráno privstali. Marek píše, že sa vydali k hrobu ešte za úsvitu. Chceli vzdať poslednú poctu mužovi, ktorého považovali za Mesiáša. Niesli so sebou voňavé oleje potrebné na balzamovanie.

Cestou riešili jeden veľký problém. Podľa Marka sa zaoberali otázkou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ (Mk 16,3) Vedeli, že samy si s tým obrovským kameňom neporadia. Napriek tomu pokračujú v ceste a veria, že Boh to nejako vyrieši. Veď pred odchodom sa modlili a všetko mu povedali.

Tieto ženy netušili, aké bude Božie riešenie, ale verili, že pre neho to nie je problém. Preto idú k hrobu. Viera im dáva odvahu urobiť to, čo môžu urobiť, a dôverovať Stvoriteľovi v tom, čo už samy nezvládnu.

Keď sú konečne pri hrobe, čaká ich prekvapenie. Kameň je odvalený. Teraz im už nič nebráni urobiť to, čo si podľa nich mŕtve telo ich Pána zaslúži. Radujú sa a chvália Boha za to, že vypočul ich rannú modlitbu.

Pred tridsiatimi rokmi som zháňal materiál na strechu našej modlitebne. Dostal som tip, kde by som ho dostať. Vodič nákladného auta, ktoré som si najal, si myslel, že som sa zbláznil. Keď sme sa vracali s nákladom dreva, videl veci inak.

Vďaka galilejským ženám si vždy znova uvedomím, ako dobre je niekedy urobiť prvý krok, aj keď netuším, ako mi Boh z cesty „odvalí kameň“, ktorý považujem za veľký problém.