Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom.

2Moj 34,35

Štyridsať dní a nocí strávil Mojžiš na vrchu. Nevedel, že pri zostupe z vrchu jeho tvár žiari oslňujúcim svetlom. Áron i všetok ľud sa Mojžiša zľakli a „báli sa priblížiť k nemu“. (2Moj 34,30) Podobné svetlo vyžarovala aj tvár Štefanova, keď ho privádzali pred sudcu: „Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.“ (Sk 6,15)

Hospodin chcel touto žiarou vštepiť ľudu do pamäti vznešenú a posvätnú povahu svojho zákona i slávu evanjelia, ktoré zvestoval Kristus. Keď bol Mojžiš na vrchu, Boh mu predložil nielen dosky zákona, ale aj plán vykúpenia. Mojžiš poznal, že všetky izraelské predobrazy predznačujú obeť Božieho Syna a že jeho tvár je osvietená svetlom Božieho zákona i nebeským svetlom žiariacim z Golgoty. Sláva, ktorú odzrkadľovala Mojžišova tvár, znázorňovala požehnanie, ktoré je odmenou tým, čo Kristovým prostredníctvom zachovávajú Božie prikázania. Táto sláva svedčí o tom, že čím je naše spoločenstvo s Bohom užšie a čím lepšie jeho prikázania poznáme, tým viac sa meníme na Boží obraz. (PP 241; PP 329.330)

Láskavý Pane, túžime žiť v Tvojej prítomnosti a meniť sa na Tvoj obraz.