Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle…

Kaz 3,11

Nepochybujeme o tom, že Boh stvoril všetko krásne v pravý čas. Čítame, že súčasťou krásna bolo aj to, že Boh vložil ľuďom do srdca túžbu po večnosti. Je zaujímavé, že ako ľudia žijeme na tomto svete už tisícky rokov, hovoríme o smrti ako o jedinej spravodlivosti, dokonca ako o súčasti života, a predsa sme si na smrť nezvykli. Keď stratíme niekoho blízkeho, je to pre nás vždy bolestná skúsenosť. Ako je to možné? Smrť je nepriateľ, ktorý vstúpil do Božích plánov a do nášho života ako niečo nechcené. Boh totiž vložil do našich myslí a sŕdc túžbu po večnosti.

Ak sme tento dar dostali, znamená to, že táto túžba môže byť jedného dňa naplnená. Smrť nemusí byť nevyhnutne nepriateľom. To, po čom ľudia túžia, dávajú najavo tým, že ak niekto z ich kolegov zomrie, hovoria o „speváckom, hereckom alebo nejakom inom nebi“. Niekedy ironicky poznamenáme, že „lepšie už bolo“. Ale slová úvodného biblického textu hovoria, že „lepšie“ ešte len príde. Túžba po niečom lepšom je oprávnená. Čaká nás večnosť bez vyhliadky na smrť. Vďaka Bohu, že aj dnes môžeme vstúpiť do nového dňa s vedomím, že ak sa vydarí, bude to skvelé. Ak nie, tak to „lepšie“ ešte len príde.