Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa nepýtali, dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali. „Tu som, tu som,“ povedal som národu, čo nevzýval moje meno. Celý deň som vystieral ruky k vzdorovitému ľudu kráčajúcemu za vlastnými výmyslami po ceste, čo nie je dobrá.

Iz 65,1.2

Ako dlho dokážeme niekomu ponúkať niečo dobré, keď o to očividne nemá záujem? V úvodnom verši čítame, že náš Stvoriteľ sa dáva nájsť ľuďom, ktorí ho nehľadali. Celé dni, teda dlho a nepretržite, sa ponúkal tým, ktorí nevzývali jeho meno, robili zlé veci a sledovali len vlastné zámery. Boh sa dal a dáva nájsť ľuďom. Volá: „Pozrite, tu som, tu som.“ Gabriela I. Vlková, dekanka teologickej fakulty v Olomouci, povedala, že tento výraz často používal sluha, aby svojmu pánovi vyjadril, že mu je k dispozícii. A zrazu vidíme obrovský paradox – ten, kto sa vydáva za sluhu, je Boh. Je k dispozícii človeku, keď o to bude stáť (pričom sluhom by mal byť človek).

Uvedomili sme si to niekedy? Boh Stvoriteľ, aby nás získal, aby nám zabezpečil budúcnosť, aby nám dal nádej a zmysel našej existencie, stal sa naším služobníkom. Je to absolútne bezhraničná túžba zachrániť nás, dať nám zmysluplný život a budúcnosť, v ktorú sa oplatí dúfať.

Ďakujeme ti, Pane, že sa nám dávaš poznať, že sa nenechávaš odradiť ľudskou ľahostajnosťou a že si bol ochotný prijať úlohu služobníka pre dobro svojho stvorenia.