Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.

Ján 8,12

Pri týchto slovách bol Ježiš na chrámovom nádvorí, ktoré malo zvláštny význam v súvislosti s bohoslužbou Sviatku stánkov. V prostriedku tohto nádvoria stáli dva mohutné stojany a na nich veľké svietniky. Po večernej obeti boli zapálené všetky lampy a ich jas osvietil celý Jeruzalem. Týmto obradom si ľud pripomínal ohnivý stĺp, ktorý viedol Izrael na púšti a symbolicky naznačoval aj príchod Mesiáša. Nádvorie pri večernom rozsvietení lámp bolo miestom veľkej radosti. Pre Ježiša mala táto scéna hlbší význam. Ako žiarivé chrámové svetlá osvecovali celé okolie, podobne aj Kristus, zdroj duchovného svetla, osvecuje temnotu sveta.

Svetlo bolo vždy určitým symbolom Božej prítomnosti. Stvoriteľovým slovom sa na začiatku z temnoty vynorilo svetlo. Svetlo bolo vodcom veľkých zástupov Izraela v podobe oblaku cez deň a ohnivého stĺpa v noci. Vznešený majestát svetla obklopoval Hospodina na vrchu Sinaj. Svetlo spočívalo na zľutovnici vo svätyni svätých. Šalamúnov chrám bol pri vysviacke plný svetla. Lúče svetla osvecovali betlehemské pahorky, keď anjeli priniesli ponocujúcim pastierom zvesť o spasení. Boh je svetlo a Kristus výrokom: „Ja som svetlo sveta“ oznámil svoju jednotu s Bohom i svoj vzťah k celému ľudstvu. (TV 323; DA 463.464)

Veľký Bože, ďakujeme za Svetlo, ktoré nám svieti na cestu života. Ďakujeme, že nemusíme žiť v tme.