Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on.

1Ján 2,6

Okrem odovzdávania desiatkov Boh nariadil aj odovzdávanie rôznych darov a obetí. Židia boli vychovávaní k štedrosti. Pri žatve a vinobraní sa prvé plody poľa obetne zasväcovali Pánovi. Paberky a poľné medze zostali chudobným. Prvý výťažok vlny pri strihaní oviec, ako aj prvé zrno z vymlátenej pšenice boli určené Pánovi. Podobne to bolo aj s prvorodenými zvieratami. Za prvorodeného syna sa platilo výkupné. Prvotiny sa predkladali Pánovi vo svätyni a potom boli odovzdané do úžitku kňazom.

S radostným srdcom by sme mali venovať Stvoriteľovi prvotinu z celého svojho majetku – to najlepšie zo svojho imania i svoju najoddanejšiu a najposvätenejšiu službu. Potom budeme bohato požehnaní. Boh sám sa postará o to, aby sa náš život podobal stále zavlažovanej záhrade, kde nikdy nechýba voda.

Štedrosť je vlastnosť neba. Jej vrcholným prejavom je Kristova obeť na kríži. Kvôli nám dal Otec svojho jednorodeného Syna; a keď už Kristus dal všetko, čo mal, potom pre spásu človeka dal aj seba samého. Golgotský kríž by mal byť každému Kristovmu nasledovníkovi výzvou na dobročinnosť. V kríži je spríkladnená zásada dávať, stále dávať. (SA 202.203; AA 336–340)

Pane Ježišu, ďakujeme za všetko, čo si nám dal. Prosíme o štedré srdce, aby sme aj my ochotne dávali.