Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.

Mat 1,25

Jozef a Mária boli zasnúbení. V tom čase už boli považovaní za manželov, aj keď ešte nežili spolu intímne. Mali si teda byť verní. Mária však otehotnela. Z ľudského hľadiska to znamenalo jediné – neveru. Biblia hovorí o Jozefovi, že bol spravodlivý muž. Mohol urobiť to, čo sa od neho očakávalo – obviniť Máriu z nevery a vystaviť ju dôsledkom zákona. On to však neurobil. Naopak, chcel ju tajne prepustiť a teda istým spôsobom vziať jej vinu na seba tým, že ju priviedol do iného stavu a teraz ju prepúšťa. Nechcel ju vystaviť hanbe, poníženiu a trestu. Jeho spravodlivosť bola jednoznačne spojená s milosrdenstvom. V tom nasledoval Boha Stvoriteľa, u ktorého je spravodlivosť vždy spojená s milosrdenstvom.

Anjel ho oslovil a povedal mu, aby Máriu neprepúšťal, lebo počala z Ducha Svätého. Jozef mu uveril a svoju vieru dokázal činom. Máriu neprepustil. Keď sa dieťa narodilo, Jozef sa od neho neodvrátil, ale dal mu meno. Vtedy to znamenalo, že dieťa prijal za svoje.

Po nejakom čase ho opäť oslovil anjel a povedal mu, že musia utiecť do Egypta, pretože je ohrozený život ich dieťaťa. Jozef opäť uveril posolstvu anjela. Hoci ich čakala veľmi dlhá a namáhavá cesta, vydali sa do Egypta. Tak to bolo aj vtedy, keď sa mal vrátiť do rodnej krajiny, konkrétne do Nazareta. Jozef bol naozaj spravodlivý muž, ktorý svoju dôveru v Boha prejavoval činmi.

Človek nemusí byť známy, nemusí byť na výslní ľudskej spoločnosti, jeho meno sa nemusí spomínať v titulkoch novín, ale ak je spravodlivý, dôverujúci a milosrdný, potom je veľký v Božích očiach. Vďaka ti, Pane, za takýto pohľad na veľkosť človeka.