Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.

1Ján 4,7

Hriech je najväčšie zlo. Našou povinnosťou je spolucítiť s hriešnikom a pomôcť mu.

Mnohí blúdia a hanbia sa za svoju nerozvážnosť. Vedomie vín a chýb ich ženie takmer na pokraj zúfalstva. K týmto ľuďom nemáme byť ľahostajní. Ak niekto pláva proti prúdu, sila vodného živlu ho strháva späť. Potrebuje pomocnú ruku, akú podal Ježiš topiacemu sa Petrovi. Povzbuďte takého človeka slovami nádeje, ktoré v ňom posilnia dôveru a prebudia lásku.

Tvoj duchovne chorý brat ťa potrebuje, ako si ty potreboval bratskú lásku. Potrebuje skúsenosť človeka, ktorý bol podobne zoslabnutý, niekoho, kto vie s ním spolucítiť a pomôcť mu. Poznanie našej vlastnej slabosti nás má viesť k tomu, aby sme mohli poskytnúť pomoc iným ľuďom v ich trápení. Nikdy by sme nemali obísť trpiaceho človeka bez toho, aby sme sa ho nesnažili povzbudiť útechou, ktorou Boh povzbudzuje nás.

Kristus nás chce zbaviť sebectva, a preto dovoľuje, aby sme sa stretávali s ľudským utrpením a nešťastím. Snaží sa v nás rozvinúť svoje povahové vlastnosti: súcit, milosrdenstvo a lásku. Ak sa zapojíme do tohto diela, vstupujeme do jeho školy. (KP 312.313; COL 387–389)

Všemohúci Bože, pomôž nám, aby sme boli milosrdní, súcitní a ochotne podali pomocnú ruku každému, kto to potrebuje.