Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil.

1Moj 21,1

Úvodný text hovorí o naplnení predpovede o narodení Izáka. Nechcem sa zamerať na to, v akej historickej situácii sa to stalo, ale na to, čo sa stalo. V tomto krátkom biblickom texte sa totiž dvakrát hovorí, že Boh splnil svoj prísľub. Je to paralelizmus, ktorý chce zdôrazniť práve túto skutočnosť. Boh urobil, čo povedal, že urobí, a splnil, čo sľúbil.

Prečo o tom hovorím? Pretože Boh na rozdiel od človeka dodržiava svoje sľuby. Skúsenosť nám hovorí, že na ľudské sľuby sa nemôžeme príliš spoliehať. Spevák Petr Spálený v jednej zo svojich piesní spieva o politikoch, že pred voľbami vždy sľubujú to, čo sa nám páči. A je to pravda. Už sme si na to zvykli. Ale Boh je iný, nemá túto „slabosť“. Splní sľuby, ktoré nám dal pre dnešok i do budúcnosti. Splní prísľub o svojom druhom príchode, prísľub o Božom kráľovstve, ale aj prísľub o tom, že je ochotný človeku kedykoľvek pomôcť. Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinúť.“ (Mat 11,28) Na Boha sa môžeme spoľahnúť. Verme, že svoje zasľúbenia splní. Splní ich dnes a splní ich aj pri nás. Nie je to veľké povzbudenie hneď na začiatku nového dňa?