Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

Luk 17,28–30

Hojnosť všetkého vedie k hýrivosti a k pýche. Záhaľka a bohatstvo zatvrdzujú srdce. Záhaľčivosť je najväčším zlorečenstvom, aké môže človeka postihnúť. Lenivosť oslabuje ducha, otupuje myseľ a ponižuje dušu. Sodomčania prekročili medze Božej zhovievavosti – tú neviditeľnú čiaru medzi Božou trpezlivosťou a Božím hnevom – a krásne siddímske údolie sa zmenilo na púšť. Všetkým pokoleniam bolo a je svedectvom, ako môžu Božie súdy neodvratne postihnúť ľudskú hriešnosť.

Stav dnešného náboženského sveta znepokojuje. Ľudia si zahrávajú s Božou milosťou. Veľká väčšina ľudí znevažuje Boží zákon. Nevera v kresťanskom rúchu, ktorá sa prejavuje podkopávaním viery v Písmo ako Božie zjavenie, prevláda aj v cirkevných kruhoch. Vrúcnu oddanosť a životodarnú zbožnosť nahrádza prázdny formalizmus. Kristus povedal: „Ako bolo za dní Lóta… priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.“ (Luk 17,28.30) Pravdivosť týchto slov opätovne potvrdzujú správy o každodenných udalostiach. Svet rýchlo dozrieva k záhube. Čoskoro dopadnú Božie súdy. (PP 111–117; PP 156–166)

Pane, nechceme prekročiť hranice Tvojej trpezlivosti. Prosíme o milosť a odpustenie.