Potom tam, v Moábsku, zomrel Hospodinov služobník Mojžiš, ako povedal Hospodin. Pochoval ho v údolí naproti Bét-Peóru v Moábsku. Dodnes však nikto nevie o jeho hrobe.

5Moj 34,5.6

Zvrchovaný Vládca národov oznámil, že Mojžiš neuvedie Izraelcov do zasľúbenej krajiny. Toto Božie rozhodnutie neodvrátila ani Mojžišova úpenlivá prosba. Mojžiš prijal Božie rozhodnutie bez reptania. Potom položil ruky na Józuu a pred celým ľudom ho slávnostne ustanovil za svojho nástupcu.

Na Boží príkaz musel Mojžiš neraz opustiť tábor, aby mohol byť osamote s Bohom. Teraz mal však odísť z tábora, aby svoj život odovzdal Stvoriteľovi. Pochopil, že musí zomrieť osamote, nikto z pozemšťanov nemá byť svedkom jeho skonu.

Po rozlúčke odišiel sám na vrch Nebó. Zo skúseností s Božím ľudom sa mu bolestne vynárala spomienka na jediný hriešny skutok. Nebál by sa ani zomrieť, keby toto prestúpenie vedel vymazať z pamäti. Neochvejne však veril, že Boh vyžaduje len pokoru a vieru v prisľúbenú obeť; znova teda vyznal svoj hriech a prosil o odpustenie v mene toho, ktorý je spásou sveta. Z osamelej výšiny sa neskaleným zrakom zadíval na krajinu, ktorá sa rozprestierala pred ním. Smel prorocky nahliadnuť do budúcnosti…

Keď sa videnie stratilo, tento unavený bojovník si šiel odpočinúť. Boží anjeli pochovali jeho telo a strážili jeho osamelý hrob. (PP 351–357; PP 469–479)

Láskavý Pane, ďakujeme, že môžeme mať istotu, že keď svoj hriech vyznáme a poprosíme o odpustenie, zmiluješ sa nad nami. Je nádherné byť zmierený s Tebou a odchádzať s pokojom v srdci.