Ježiš vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný.

Ján 13,4.5

Celý Kristov život bol prejavom nesebeckej služby. Každý jeho čin svedčil o tom, že „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“ (Mat 20,28). Učeníci sa to dosiaľ nenaučili. Preto pri poslednej veľkonočnej večeri Ježiš zopakoval toto naučenie príkladom, ktorý im mal navždy zostať v mysli i v srdci.

Keď sa opásal, aby im zmyl z nôh prach, chcel im vlastne umyť srdcia, zbaviť ich žiarlivosti a pýchy. To bolo dôležitejšie než im zmyť z nôh prach. Nikto z nich nebol pripravený na spoločenstvo s Kristom. Kým neboli pokorní a láskaví, neboli pripravení mať účasť na veľkonočnej večeri. Ich srdcia museli byť očistené…

Srdce nemôže mať spoločenstvo s Kristom, kým je v ňom pýcha, škriepky a spory. Pýcha a sebecké záujmy plodia nezhody a nenávisť. Ak sa nedáme Kristovi očistiť, nie sme pripravení na spoločenstvo s ním.

Kristus svojím životom a naučením dal dokonalý príklad nesebeckej služby, ktorá má svoj pôvod v Bohu. Boh nežije sám pre seba. V jeho kráľovstve neplatí zásada prvenstva a nadradenosti. Jediná veľkosť je veľkosť pokory. Jediným rozdielom je miera odovzdanosti službe iným. (TV 451–456; DA 642–644)

Pane Ježišu, prosím, umy aj moje srdce. Zbav ma pýchy, sebectva a žiarlivosti.