A keď som sa obrátil… uprostred svietnikov som videl akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. Nohy mal podobné bronzu rozžeravenému v peci.

Zj 1,13–15

Milovaný učeník Ján dostal mimoriadne veľkú milosť. V Getsemanskej záhrade videl svojho Majstra, ako sa potí krvou. Potom ho videl v rukách rímskych žoldnierov, oblečeného v purpurovom rúchu a s tŕňovou korunou. Videl ho visieť na golgotskom kríži, keď sa mu niektorí z bezcitne vysmievali. A teraz opäť vidí svojho Pána. Tvár mu žiari ako slnko. Jeho hlas pripomína hukot mnohých vôd. V ruke drží sedem hviezd a z úst mu vychádza dvojsečný meč. Patmos žiari slávou zmŕtvychvstalého Spasiteľa…

Potom sa jeho udivenému zraku zjavila sláva neba. Smel vidieť Boží trón a po skončení všetkých pozemských bojov uvidel zástup vykúpených odiatych v bielom rúchu. Počul hudbu nebeských anjelov a víťazné piesne tých, čo zvíťazili krvou Baránka. Videl úchvatné scény zo skúseností Božieho ľudu i budúcnosť cirkvi až do konca času. V číselnej a obraznej symbolike videl významné udalosti, ktoré mal zaznamenať, aby Boží ľud v jeho dobe i v budúcich vekoch mohol správne chápať nebezpečenstvá a boje, ktoré ho očakávajú. Toto zjavenie dostal Ján pre cirkev celého kresťanského veku na poučenie a potešenie. (SA 348; AA 581–583)

Náš Pane, tešíme sa, že raz uvidíme to, čo videl Ján.