Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči Zákona, ale ospravedlnení budú plnitelia Zákona. Rimanom 2,13

Uvedený verš znie jasne. Ospravedlnení budú tí, ktorí činia, a nie tí, ktorí len počúvajú. Nestačí totiž len počuť, je potrebné aj konať. Ak nám napríklad rodičia niečo hovoria, niečo nám kladú na srdce, ale nekonáme podľa toho, tak ich výchova príde nazmar. Možno poslušnosť aj sľúbime, ale ako sa hovorí, „skutek utek“. Rovnaké je to aj vo vzťahu s Bohom. Vychováva nás, dáva nám rady do života, ale ak Ho ignorujeme, tak nám to nie je nič platné. O Bohu počulo veľa neveriacich ľudí, ale ako sme už povedali, len počuť nestačí.
Výzvu s rovnakou myšlienkou nachádzame aj v Jakubovom liste: „Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jk 1,22). Obyčajnými poslucháčmi môžeme byť pri čítaní Biblie aj pri kázni na bohoslužbe, pri rozhovore so spoluveriacim i pri ďalších príležitostiach. Ak nedovolíme, aby nás počuté (prečítané) slovo menilo, tak to nemá zmysel. Možno sa domnievame, že stačí iba počuť, ale to potom klameme sami seba. Niečo si nahovárame. Vypočutie je síce v poradí prvé, ale to druhé – konanie – musí nasledovať.

Pane, prosím Ťa, nech Tvoje slovo nielen počujem, ale nech podľa neho tiež konám. Dodaj mi k tomu odvahu nielen dnešný deň.

Jan Havelka