Veliteľ kanaánskeho vojska, ktoré si podmanilo severnú časť Izraela. Usmrtila ho Jael. Žil okolo roku 1200 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Sudcov 4; 5,24–30; 1. Samuelova 12,9; Žalm 83,10

Tí, ktorí poznajú holandské dejiny, určite počuli o žene, ktorá sa volala Kenau. Táto žena prejavila mimoriadnu odvahu. Pomáhala nosiť vedrá s horúcim olejom, aby zlikvidovala španielskych nepriateľov, ktorí sa v roku 1573 pokúsili vyliezť na hradby mesta Haarlem. Keď myslím na Jael, predstavujem si ju ako starozmluvnú Kenau.

Sisera bol veliteľom nepriateľského vojska vo vojne Baráka a Debory s Kanaánčanmi. Bolo nevyhnutné Siseru zlikvidovať. Určite by to podkopalo morálku jeho vojska. Nestalo sa to však na bojisku, ale v stane, kde si Sisera zdriemol. Predpokladal, že je na bezpečnom mieste, ale mýlil sa. Žene menom Jael sa podarilo vkĺznuť do stanu a spiacemu Siserovi prebodnúť hlavu stanovým kolíkom. (Sud 4,21)

Chcem ešte pripomenúť jeden detail. Debora, ktorá sprevádzala Baráka v boji proti nepriateľovi, ospevuje Jael vo svojej piesni. Spomína však aj Siserovu matku. „Cez okno hľadí a volá spoza mreže: Prečo tak otáľa návrat jeho voza?“ (verš 28) Všetci ľudia v Izraeli sa tešili, že krutý Sisera už nežije. Jeho matka však smútila nad smrťou svojho syna. To je aspekt, na ktorý ľahko zabúdame. Väčšina ľudí má rodinu a priateľov. Týka sa to aj tých, ktorých smrť neľutujeme. No aj tí, ktorí sa dopustili ťažkých zločinov, niekomu chýbajú. Preto si zaslúžia náš súcit i útechu.

Pane, daj nám súcit s trpiacimi, aj keď ide o ľudí, ktorých považujeme za svojich nepriateľov.