Simeon bol v chráme, keď priniesli novonarodeného Ježiša, aby ho „predstavili Pánovi“.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Lukáš 2,25–35

Simeon už bol zrejme v pokročilom veku, keď mal tú česť držať Ježiša v náručí. Predtým musel cítiť vnútorné nutkanie ísť do chrámu. Prišiel práve vo chvíli, keď „rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon“. Simeon bol nielen „spravodlivý a zbožný“ muž, ale mal aj dar proroctva. „Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.“ (Lk 2,25–27)

Držiac Ježiša v náručí Simeon chválil Boha: „Moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov.“ (verš 30) Máriu a Jozefa požehnal a Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (verše 34.35)

Až oveľa neskôr Mária pochopila význam týchto Simeonových slov. „Mnohí v Izraeli“ – ale aj mnohí v iných národoch – „padnú“ alebo „povstanú“ pre Ježiša. Ľudia sa rozdelia na dve skupiny: buď budú za Ježiša alebo proti nemu. Mária vedela, že byť „za“ Ježiša niekedy stojí naozaj veľa. Bola pripravená ísť touto cestou bez ohľadu na „meč“, ktorý „prenikne“ jej dušu? A čo my?

Všemohúci a milujúci Bože, prosím Ťa o silu zostať s tými, ktorí kvôli Tvojmu Synovi nebudú „padať“, ale „vstávať“.