Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna.

Gal 4,4

Príchod Spasiteľa bol predpovedaný už v raji. Keď Adam s Evou prvýkrát počuli zasľúbenie, očakávali jeho skoré splnenie. Zasľúbenie sa však nespĺňalo. Tí, čo ho kedysi dostali, zomreli a nedočkali sa jeho splnenia. Patriarchovia a proroci od čias Enocha opätovným pripomínaním udržiavali živú nádej na jeho príchod, aj keď neprichádzal. Stáročia ubiehali a hlasy prorokov zmĺkali.

No ako hviezdy na svojich vesmírnych dráhach, tak ani Božie zámery nepredbiehajú ani nemeškajú. V symboloch veľkej temnoty a dymiacej pece Boh zjavil Abrahámovi otroctvo Izraelcov v Egypte a predpovedal, že doba ich pobytu potrvá štyristo rokov. Proti tomuto výroku márne bojovala všetka moc pyšnej faraónovej ríše.

„Práve v ten deň,“ ktorý stanovilo Božie zasľúbenie, „vyšli všetky vojská Hospodinove z Egyptskej zeme“. (2Moj

12,41) Tak bola v nebeskej rade stanovená aj hodina Kristovho príchodu. Keď veľké hodiny času ukazovali stanovenú chvíľu, v Betleheme sa narodil Ježiš.

„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna.“ (Gal

4,4) Božia prozreteľnosť riadila pohyby národov i prúd

ľudského úsilia a vplyvu, kým svet nedozrel na príchod Vysloboditeľa. (TV 18; DA 31.32)

Vševládny Bože, ďakujeme za uistenie, že Ty nad všetkým bdieš a všetko riadiš.