Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina. Hospodin prechádzal pred ním…

2Moj 34,5.6

Mojžiš prosil Hospodina, o čo nikto z ľudí neprosil:

„Ukáž mi svoju slávu!“ Boh nepokladal túto Mojžišovu žiadosť za bezočivú trúfalosť. Povedal mu: „Celú svoju slávu predvediem pred tebou.“ (2Moj 33,17–19)

Nijaký smrteľník nemôže vidieť nezastretý Boží majestát a prežiť tento pohľad. Mojžiš však dostal uistenie, že z Božej slávy uvidí toľko, koľko môže zniesť. Znova počul výzvu, aby šiel na vrch.

Ruka, ktorá stvorila svet, potom zdvihla Mojžiša – toto stvorenie z prachu, no aj muža silnej viery – a postavila ho do skalnej trhliny. Božia sláva a všetka Božia blahosklonnosť prešla popri ňom. Mojžiš sa rýchlo sklonil k zemi a klaňal sa.

Tento zážitok si Mojžiš cenil neskonale viac než všetko, čo sa v Egypte naučil, ba viac ako všetky svoje úspechy, ktoré dosiahol ako štátnik a vodca ľudu.

Mojžiš zahliadol Božiu slávu, keď bol skrytý v skalnej dutine. Ak budeme skrytí v Skale vekov, v Kristovej prebodnutej dlani, aj my budeme počuť, čo Pán hovorí svojim služobníkom. Ako sa Boh zjavil Mojžišovi, tak sa zjaví aj nám ako „milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh, ktorý preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech“. (PP 240, KP 125; PP 328, COL 162)

Mocný Bože a Vládca celého vesmíru, je úžasné vedieť, že si milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh.