Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Lukáš 8,38–42

Aké by bolo dobré mať i dnes takého „liečiteľa“ tela aj duše. Koľko práce by ušetril lekárom. Chorým by odpadli hodiny strávené v čakárňach, nemuselo by byť toľko lekární a nemocníc. Netreba však nostalgicky pozerať do minulosti. Veď Ježiš je tu medzi nami a aj dnes túži uzdravovať a liečiť rozličné neduhy, ale nie je „automat“. On je Boh, ktorému mám slobodne povedať o svojich potrebách, ale aj o potrebách mojich blížnych. Keby som si dostatočne uvedomil, akú jedinečnú možnosť mám ako kresťan – privádzať k Ježišovi seba samého a svojich blížnych v modlitbách a prosbách – a využil to, že Ježiš denne ochotne a s láskou kladie svoje ruky na tých, ktorých mu s vierou „privedieme“, zažil by som aj ja osobne nejeden zázrak uzdravenia.
„On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.“ Ježiš kladie denne svoje uzdravujúce ruky na mnohých, alebo používa moje ruky, moje ochotné srdce a posiela ma k tým, ktorí potrebujú pomoc, uzdravenie, útechu, pochopenie, lásku, povzbudenie, môj príklad, prípadne radu či milé slovo. Nech je mojím najväčším šťastím to, ak viem urobiť šťastnými iných. Dnes si budem všímať, koho môžem priviesť pred Ježiša.
Nezabúdajme, že bez našich príhovorných modlitieb za druhých nemôže Ježiš pre nich spraviť to, čo vďaka nim. Daj si otázku: „Ak sa ja nebudem modliť za týchto mojich milých, tak teda kto?”
„Pane, daj mi silu a vytrvalosť uzdravovať ten môj svet láskou aj dnes.“