Lebo každý, kto plní Božiu vôľu, je môj brat, sestra a matka.

Mar 3,35

Túto udalosť opisujú tri evanjeliá. Kým Ježiš hovorí k zhromaždenému zástupu, prichádza jeho rodina, aby ho odviedla domov. Mysleli si, že sa pomiatol. Kvôli davu sa však nedostali dnu. Posielajú Ježišovi odkaz, že vonku ho čaká matka a bratia. Ježiš zareagoval trochu nezvyčajne. Spýtal sa: „Kto je moja matka a moji bratia?“ A potom povedal to, čo čítame v úvodnom texte.

Mohlo by sa zdať, že Ježiš svojou otázkou odsudzuje rodinu za to, ako o ňom zmýšľa. Veď ho považovali za niekoho, kto rozpráva nezmysly. Ako keby sa chcel separovať od svojich blízkych. Aby to nepovedal tak priamo, hovorí všeobecne o akejsi imaginárnej rodine.

Ale čo ak to tak nie je? Čo ak je to tak, že Ježiš vníma, že prichádza jeho rodina, že im na ňom záleží a chcú ho brániť pred jeho nepriateľmi? Preto hovorí: „V poriadku. Viem, že moja rodina je tu. Ale chcem povedať, že vlastne každý, kto plní vôľu môjho Otca v nebesiach, je moja rodina. Vy všetci, ktorí počúvate moje slovo a plníte ho, patríte do mojej rodiny.“

A to je krásne a povzbudzujúce posolstvo. Všetci, ktorí berú Boha vážne, patria do Božej rodiny. Žijeme so svojimi najbližšími v rodine a navyše máme výhodu, že môžeme patriť aj do rodiny Ježiša Krista. Aj keď nemáme pokrvnú rodinu, môžeme mať istotu, že patríme do Božej rodiny. Možno máme rodinu, ale je neveriaca a nemáme v nej oporu. Vtedy máme istotu, že Boh nás prijíma do svojej rodiny. A tak vždy patríme niekam, kde máme blízkych a kde sa môžeme cítiť dobre. Ďakujeme ti za to, Pane.