„Určite ťa vyslobodím, nepadneš mečom, svoj život budeš mať ako korisť, pretože si mi dôveroval,“ znie výrok Hospodina.

Jer 39,18

Tieto Hospodinove slová sú určené Ebed-Melekovi, ktorý (ako prezrádza jeho meno) bol kráľovým služobníkom. Pochádzal z Etiópie. Tento muž sa u kráľa Cidkiju (Cedekiáša) prihovoril za Jeremiáša, aby bol prepustený z väzenia – teda z cisterny, do ktorej ho hodili. Kráľ s tým súhlasil. Ebed-Melek sa osobne zúčastnil na príprave a samotnom vyslobodení Jeremiáša. Chcem pripomenúť, že Jeremiáš sa dostal do tejto ťažkej situácie len preto, že kráľovi odovzdal Boží odkaz o tom, že obyvatelia Judska pôjdu do babylonského zajatia. Hovoril pravdu, no toto posolstvo sa ľuďom nepáčilo, pretože nebolo pozitívne. Falošní proroci predpovedali pokoj a mier, prinajhoršom krátke obliehanie Babylončanmi. V takejto atmosfére sa Etiópčan Ebed-Melek postavil proti verejnému hanobeniu a odsúdeniu proroka Jeremiáša, čím ho zachránil pred istou smrťou.

Úvodný text hovorí, že Hospodin mu sľúbil záchranu. Keď babylonské vojsko zaútočí, Hospodin ho vyslobodí. Dôležitý je dôvod, prečo bol tento muž zachránený. Niekto by mohol predpokladať, že dôvodom jeho záchrany bolo to, že Jeremiášovi zachránil život. Pretože zachránil, bude zachránený. Boh ho odmení za dobrý skutok, ktorý urobil. Tak to však nebolo. Boh mu povedal: „Budeš zachránený, pretože si mi dôveroval.“ To bol ten pravý dôvod.

Máme pocit, že nie sme dosť dobrí? Že pre Božie dielo môžeme urobiť len veľmi málo? Že naše skutky sa nevyrovnajú veľkosti Božej milosti? To nie je dôvod, prečo nám Boh ponúka záchranu. Dôvodom je to, že dôverujeme Pánovi.