Ježiš povedal svojim učeníkom: „Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.“ Lukáš 21,12–14

Ježiš predpovedá prenasledovanie, väznenie, zradu, nenávisť, ktoré budú po dlhé stáročia znášať tí, ktorí sa stanú jeho nasledovníkmi. Nepríjemné aj na počutie, nieto ešte znášať takéto útrapy! V týchto slovách i ten najväčší optimista ťažko nájde radostnú zvesť evanjelia. A predsa! Na samom konci sa črtá niečo, čo stojí za znášanie útrap a nepríjemností. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život. Zostať verný Ježišovi nie je jednorazovou záležitosťou. Je to každodenné „cvičenie sa“ vo vytrvalosti a vernosti Božím výzvam. Rozhodnutie byť verný Bohu často „preveria“ moji najbližší, ktorí nechápu, že sa dá tak dôsledne žiť. Vernosť sa začína v maličkostiach, v úplne banálnych veciach. Prijať chorobu dieťaťa, denne opakovaný stereotyp v domácnosti, nečakanú návštevu, zodpovedne vykonať prácu, zniesť dopravnú zápchu bez reptania, „nemožných“ vodičov bez nadávok… Je množstvo situácií v mojom živote, ktoré ma denne môžu „posunúť“ k prejavom lásky, k vďačnosti Bohu a vernosti Ježišovi.
„Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“ (Lukáš 21,19)