Na úsvite sa všetci veľkňazi a starší ľudu uzniesli proti Ježišovi, že ho treba usmrtiť.

Mat 27,1

Len čo sa rozodnilo, veľrada sa opäť zišla a Ježiša tretíkrát odsúdili na smrť. Potrebovali už len súhlas Rimanov.

Tretie potupenie a výsmech boli horší, než aký musel Kristus vytrpieť od nevedomého davu. To všetko sa dialo v prítomnosti kňazov a popredných mužov a s ich súhlasom. Zo sŕdc sa im vytratil posledný zvyšok súcitu a ľudskosti. Keď im nestačili vlastné dôkazy a nedokázali Ježiša umlčať, použili zbrane osvedčené vo všetkých dobách na umlčanie bludárov: utrpenie, násilie a smrť.

Keď sudcovia vyriekli nad Ježišom svoj ortieľ, ľudu sa zmocnila satanská zúrivosť. Keby nebola zasiahla rímska vrchnosť a silou zbraní nezabránila vyčíňaniu davu, ľud by ho bol rozšliapal. Sami pohania boli roztrpčení nad neľudským zaobchádzaním s človekom, ktorému sa nedalo nič zlé dokázať.

Kňazi a poprední muži zabudli na dôstojnosť svojho úradu a Božieho Syna urážali najhanobnejším spôsobom. Tvrdili, že zasluhuje najpotupnejšiu smrť, ak sa vydáva za Mesiáša. Najzvrhlejší ľudia začali bezcitne urážať Spasiteľa. Na hlavu mu prehodili staré rúcho, bili ho a posmešne vyzývali: „Prorokuj nám, Kriste, kto ťa udrel.“ Potom mu odkryli hlavu a jeden z ničomníkov mu napľul do tváre. (TV 498; DA 714.715)

Milostivý Pane, ďakujeme, že si bol ochotný vytrpieť to všetko kvôli nám.