O niekoľko dní prišiel Félix so svojou manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a počúval ho, čo hovorí o viere v Krista Ježiša. Keď začal hovoriť o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde, Félix sa naľakal a povedal: „Nateraz odíď, zavolám ťa, až budem mať čas.“

Sk 24,24.25

Pavlova prítomnosť v Jeruzaleme mohla mať nebezpečné následky. Vojaci podľa rozkazu preto odviedli Pavla do Cézarey k miestodržiteľovi.

Félix nebol ochotný nespravodlivo odsúdiť rímskeho občana, preto pravotu odročil. Spolu s manželkou Druzillou sa stretli s Pavlom, aby sa v dôvernom rozhovore dozvedeli viac „o viere v Krista Ježiša“. Pavol to pokladal za príležitosť od Boha.

Apoštol opísal Félixovi a Druzille povahu Boha – jeho česť, spravodlivosť a nestrannosť. Pripomenul, že človek je povinný žiť striedmo a zdržanlivo, vášne má ovládať rozumom a má sa starať o zdravie svojich telesných i duševných síl. Vyhlásil, že príde deň súdu, keď každý dostane odmenu podľa toho, aké skutky na zemi vykonal. Vtedy bude zjavné, že Božiu priazeň si človek nenakloní ani bohatstvom, ani postavením, ani titulmi. Ukázal im, že tento život je pre človeka časom prípravy na život budúci. Ak zanedbá súčasné možnosti a príležitosti, nijakú novú možnosť nedostane.

Bola to príležitosť, aby Félix poznal svoje hriechy a zriekol sa ich. On však pohrdol poslednou ponukou milosti, ktorú dostal. Boh mu už nijaké ďalšie pozvanie neposlal. (SA 248–255; AA 413–427)

Mocný Bože, prosím, zmiluj sa nad nami. Nech nezanedbáme príležitosti, ktoré nám posielaš.