Hospodin, váš Boh, vysušil vodu Jordánu pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Trstinovým morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli, aby všetky národy zeme poznali, že Hospodinova ruka je mocná, aby ste sa všetci vždy báli Hospodina, vášho Boha.

Joz 4,23.24

Keď Izraelci vyšli z tábora v akáciovom háji v Šittíme a zišli k Jordánu, všetkým bolo zrejmé, že bez Božej pomoci Jordán neprekročia. Hladina rieky sa totiž každoročne na jar vylieva z brehov, takže na obvyklých miestach Jordán nemožno prebrodiť. Podľa Božej vôle mali Izraelci prejsť cez Jordán zázračne.

Pochod sa začal v stanovený čas. Zástup Izraelcov viedla truhla zmluvy, ktorú na pleciach niesli kňazi. Ľud šiel podľa príkazu približne v kilometrovej vzdialenosti za truhlou. Všetok ľud v napätí sledoval kňazov, ako zídu dolu na pobrežie Jordánu. Izraelci videli, ako sa kňazi s posvätnou truhlou zmluvy blížia k prudkému toku rieky a ako zostupujú do jej vôd. Vtedy sa horný tok Jordána náhle zastavil, dolný tok odtiekol a koryto rieky zostalo prázdne. Kňazi s truhlou zmluvy vstúpili na Boží príkaz doprostred rieky a zostali tam dovtedy, kým prázdnym riečiskom neprešli všetci Izraelci na druhý breh. Všetok ľud mal v pamäti, že moc, ktorá zadržala vody Jordána, je tá istá moc, ktorá pred štyridsiatimi rokmi ich otcom rozdelila Červené more.

Dlhé roky ich putovania púšťou sa skončili. Nohy Izraelcov konečne vstúpili na pôdu zasľúbenej krajiny. (PP 361.363; PP 483–486)

Všemohúci Bože, ďakujeme, že aj nás chceš doviesť do nebeského Kanaánu, kde už nebude hriech ani žiadne zlo.