Ježiš sa jej opýtal: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. Ježiš ju oslovil: „Mária!“

Ján 20,15.16

V piatok videli zomierať svojho Pána, v prvý deň nového týždňa už nemali ani jeho telo. Obvinili ich, že ho ukradli, aby oklamali ľudí. Tieto falošné obvinenia sa nesnažili ani vyvracať. Učeníci sa báli kňazov a hnevu ľudu. Zišli sa vo vrchnej sieni, zavreli sa a zabezpečili dvere.

Ženy čakali na zakončenie sobotného dňa. Včas ráno prvého dňa týždňa sa vybrali k hrobu. Našli ho však prázdny. Máriino srdce zovrela úzkosť. Zrazu uvidela v hrobke dvoch anjelov. Spýtali sa jej: „Žena, prečo plačeš?“ Mária sa odvrátila od anjelov a v tom ju niekto oslovil: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

Mária v záhrade plakala – a vedľa nej stál Ježiš. Slzy jej tak zaslepili oči, že ho nepoznala. Smútok ovládol srdcia učeníkov natoľko, že neverili ženám ani slovám samého Krista. Koľkým by aj dnes Spasiteľ povedal: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Je blízko nich, no ich zaslzené oči ho nevidia. Oslovuje ich, ale oni mu nerozumejú. Kiežby zdvihli sklonenú hlavu a otvorili oči, aby ho uvideli. Nesmúťte ako tí, čo sú bez nádeje a bez pomoci. Ježiš žije! Verte a uvidíte Božiu slávu. (TV 551–555; DA 788–794)

Nebeský Otec, pre slzy Ťa často nevidíme. Otvor nám oči, aby sme uvideli Tvoju slávu.