Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, toho pozvite na svadbu.

Mat 22,9

V tejto časti Matúšovho evanjelia je kľúčovým slovom „pozvanie“. V spomínanom podobenstve Ježiš poukazuje na to, že Božie kráľovstvo je pripravené. Nejde však o to, čo je pripravené. Ide predovšetkým o odpoveď ľudí na pozvanie do Božieho kráľovstva. Ide o využitie ponuky zo strany pozvaných.

Kráľ poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu, ale pozvaní odmietli prísť. Bola to urážka. Hostiteľ pozvanie opakuje druhýkrát, čo ukazuje, že hostiteľ nie je urážlivý a záleží mu na pozvaných. Ale pozvaní znovu odmietajú. Uprednostňujú svoje vlastné záujmy. Niektorí dokonca aktívne vystupujú proti nemu. Poslaných sluhov zhanobia a zabijú. Nejde o omyl ani o to, že by azda pozvanie nepočuli. Šlo o premyslený, cielený čin. Preto kráľ pozýva iných. Hostinu neruší, ale prejavuje ešte väčšiu veľkorysosť.

Ľudia svojím nezáujmom nemôžu zrušiť Boží zámer. Môžu sa len vylúčiť z Božieho kráľovstva. Pôvodní pozvaní sa sami rozhodli, že na hostinu nepôjdu. Bolo to ich dobrovoľné rozhodnutie. Noví hostia, ktorí pozvanie prijali, neboli lepší ani si to viac nezaslúžili. Prejavili len ochotu prísť. Jadrom posolstva je POZVANIE ako obraz Božieho pozvania. Tí poslední, ktorí pozvanie prijali, nemajú žiadnu zásluhu na tom, že boli pozvaní. Bol to len akt Božej milosti

Božie pozvanie sa rozlieha aj súčasným svetom. Boh ho stále opakuje. Toto pozvanie nezmení postoj ľudí k nemu, ale je výrazom Božej lásky k nám. Zároveň je veľkým povzbudením, pretože svedčí o tom, aký vzťah má k nám náš nebeský Otec. Ďakujeme za to, Pane.