A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Sk 4,12

Snahu mnohých získať Božie požehnanie marí predstava, že sami musia niečo urobiť, aby si ho zaslúžili. Našou jedinou nádejou na spásu je Kristus.

Ak plne dôverujeme Bohu, ak sa skutočne spoliehame na zásluhy Ježiša Krista, dostaneme všetku potrebnú pomoc, po ktorej túžime. Nech si nikto nemyslí, že má dostatok sily spasiť sa sám. Keďže takú moc nemáme, zomrel za nás Ježiš. Vedomie vlastnej hriešnosti nás nesmie viesť k zúfalstvu ani k obavám, že nemáme Spasiteľa, alebo že sa nad nami nezmiluje. Práve vtedy nás Kristus pozýva, aby sme vo svojej bezmocnosti prišli k nemu a boli zachránení.

Ak si uvedomujeme svoje nedostatky, nemali by sme zbytočným nárekom nad nimi strácať sily. Ak si uvedomíme, že bez Krista sme celkom bezmocní, nesmieme zmalomyseľnieť, ale spoľahnúť sa na zásluhy ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa. Podívaj sa a ži! Ježiš sa zaručil svojím slovom, že spasí všetkých, ktorí prídu k nemu. Aj keď milióny ľudí odmietajú ponúknutú uzdravujúcu milosť, ani jediný nezahynie z tých, ktorí veria v jeho zásluhy. Viera je Boží dar, my však máme možnosť uplatniť ju. Viera je ruka, ktorou človek prijíma Božiu ponuku milosti. (PP 321.322; PP 430–432)

Pane Ježišu, ďakujeme za nádej a dar viery.