Keď ho prečítali, zaradovali sa z tejto útechy. Júda a Sílas mnohými slovami povzbudzovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi.

Sk 15,31.32

V prvotnej cirkvi sa vyskytol problém, ktorý sa riešil na koncile v Jeruzaleme. Prítomní sa dohodli na riešení, o svojich záveroch napísali list a poslali ho tým, ktorých sa to týkalo. Keď si ho adresáti prečítali, potešili sa a upokojili. Radosť im spôsobil nielen obsah listu, ale aj tí, ktorí list priniesli. Svojimi slovami ich povzbudili a posilnili.

Musím priznať, že tieto texty potešili aj mňa. Je úžasné, že cirkev hľadá riešenie a pritom berie do úvahy aj názory tých, ktorí zmýšľajú inak. Samozrejme, každé spoločenstvo musí mať určité hranice v názoroch. Ak ich niekto prekračuje, musí si hľadať spoločenstvo, ktoré je bližšie jeho názorom. Ale v cirkvi bola, je a bude rozmanitosť názorov. Nie všetci „jazdíme len v pravom pruhu diaľnice, niektorí jazdia v ľavom pruhu“. No ak je niekto už „za zvodidlami, tak už nie je na diaľnici, po ktorej jazdíme“. Neexistuje žiadny diktát, prísny hlas a zdvihnutý prst ukazujúci nemožnosť vidieť veci inak. Je tu len radosť z jednoty v rozmanitosti, radosť zo snahy vychádzať spolu a rešpektovať sa navzájom; alebo ľútosť, keď niekto „prekročí hranicu“ a svojimi názormi sa natoľko vzdiali, že sa oddelí od spoločenstva.

Toto vedomie nás upokojuje, potešuje a povzbudzuje. V dnešnom názorovo roztrieštenom svete, kde ľudí rozdeľujú nielen názory, ale aj pocity, môžeme patriť do spoločenstva ľudí, ktorí hľadajú jednotu v rozmanitosti a snažia sa navzájom povzbudzovať a posilňovať.