Hospodin však môjmu otcovi Dávidovi povedal: „Správne si postupoval, keď si mal na mysli stavbu domu na počesť môjho mena. Ten dom však nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom na počesť môjho mena.“

1Kráľ 8,18.19

„Myslel som to dobre, ale nevyšlo to.“ „Myslel som to dobre, ale nepodarilo sa to.“ Možno existujú aj ďalšie varianty tohto povzdychu, ktorý je niekedy viac, niekedy menej citovo podfarbený. Ale muselo sa to podariť? Je dobrý úmysel platidlo, ktoré zaručí, že všetko pôjde hladko? Alebo že sa to vôbec stane? Kráľ Dávid sa rozhodol postaviť Hospodinovi dom. Boh ho nepokarhal za dobrý úmysel, len mu povedal: „Ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn.“

Aj my máme neraz dobré úmysly. A predsa sa veci môžu vyvinúť inak, ako sme chceli a plánovali. Malo by nám to byť ľúto? Možno áno. Ale je možné, že Boh to videl inak.

V čom teda spočíva ono povzbudenie, aj keď na prvý pohľad nie je viditeľné? Nebuďme smutní, nerobme si výčitky, neľutujme sa a neobviňujme sa za niečo, o čom sme boli presvedčení, že to bude dobré, a predsa to zlyhalo. Je možné, že Boh to videl inak. Je možné, že svojím nápadom dáš impulz, ktorý niekto iný pretaví do reality. Buďme si istí, že Boh vie, čo robí.