Usiluj sa čím skôr prísť ku mne.

2Tim 4,9

Pavol vedel, že jeho nepriatelia sa neuspokoja, kým ho nepripravia o život. Myslel na Timoteja a rozhodol sa pozvať ho k sebe. Jemu totiž zveril starostlivosť o efezský zbor. Timotej tam zostal, keď sa Pavol vydal na poslednú cestu do Ríma.

Pavla a Timoteja spájalo puto neobyčajne hlbokej náklonnosti. Ich priateľstvo sa natoľko prehĺbilo, že Timotej sa zostarnutému a unavenému apoštolovi stal tým, čím je syn milovanému otcovi. Nie div, že Pavol vo svojej opustenosti a samote túžil uvidieť ho.

Keďže Pavol vedel, že dni jeho života sú zrátané, obával sa, že Timotej príde neskoro a nezastihne ho už živého. Mal pre neho dôležité rady a poučenia.

Vo svojom poslednom liste predstavil mladšiemu pracovníkovi vznešený ideál. Poukázal mu na povinnosti, ktoré ho ako Kristovho služobníka čakajú. Varoval ho pred falošnými učiteľmi. Pripomenul mu naliehavú prosbu, aby prišiel čím skôr. Písal o svojej osamelosti… Zmienil sa aj o výsluchu pred Nerom, a o tom, že ho opustili bratia a zostala s ním len milosť zmluvne verného Boha. Svoj list zakončil tým, že svojho milovaného Timoteja poručil do ochrany Pastiera, ktorý sa postará o svoje stádo. (SA 299.301.305; AA 498–508)

Mocný Bože, ďakujeme, že keď sa niekedy cítime sami a opustení, máme istotu, že Ty si s nami.