Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly.

Luk 23,45

Keď z Kristových úst zaznel výkrik: „Dokonané je!“, kňazi v chráme vykonávali obetný obrad. Bol práve čas večernej obete. Kňaz stál s nožom v ruke, ako keď mal Abrahám obetovať svojho syna. Ľud na to hľadel s napätím. Neviditeľná ruka zrazu celkom počuteľne trhá chrámovú oponu zhora nadol. Zástup vidí miesto, kde sa v minulosti zjavovala Božia prítomnosť. Tu trónil Boží Majestát (Šekina). Boh tu nad zľutovnicou zjavoval svoju slávu. Len veľkňaz mohol odhrnúť oponu, ktorá oddeľovala toto miesto. Vstupoval sem raz v roku, aby vykonal obrad zmierenia za hriechy ľudu. Táto opona sa teraz roztrhla na dvoje. Svätyňa svätých v pozemskom svätostánku prestala byť posvätným miestom.

Kňazovi padá nôž z rozochvenej ruky a baránok beží preč. Všade nastáva údes a zmätok. Pri smrti Božieho Syna sa stretáva symbol so skutočnosťou. Tá najväčšia Obeť bola prinesená. Cesta do svätyne svätých je otvorená. Pre všetkých je pripravená nová a živá cesta. Hriešne ľudstvo už nemusí čakať na príchod veľkňaza. Odvtedy mal ako Kňaz a Obhajca v nebesiach slúžiť Spasiteľ. (TV 531; DA 756–757)

Drahý Kriste, ďakujeme, že si nám svojou obeťou pripravil novú cestu priamo k Božiemu trónu.