Ježiš padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.

Luk 22,42–44

Boh trpel so svojím Synom. V nebesiach bolo ticho. Nepadlé svety a nebeskí anjeli pozorne sledovali vyvrcholenie tohto boja. Anjeli túžili pomôcť božskému Trpiteľovi, no nebolo to možné. Pre Božieho Syna nebolo východiska. V tomto strašnom, kritickom okamžiku, keď šlo o všetko, keď sa tajomný kalich chvel v rukách Trpiteľa, otvorili sa nebesá, strašnú temnotu tejto kritickej hodiny zjasnilo svetlo a ku Kristovi pristúpil mocný anjel, ktorý stojí v Božej prítomnosti a zastáva bývalé miesto Lucifera–satana. Anjel neprišiel z Kristovej ruky vziať kalich, ale posilniť ho, aby jeho obsah vypil, a súčasne ho ubezpečil o Otcovej láske. Prišiel posilniť tohto božsko–ľudského prosebníka. Ubezpečil ho, že jeho Otec má väčšiu moc než satan a že jeho smrť bude úplnou porážkou odvekého nepriateľa. Povedal mu, že jeho úsilie prinesie úžitok, ktorý ho uspokojí, pretože bude vidieť zástup zachránených ľudí.

Kristov smrteľný zápas sa nekončil, ale opustila ho skľúčenosť a únava. Búrka sa nijako nestíšila, ale ten, proti ktorému sa rozpútala, bol posilnený a znášal jej prudkosť. Odchádzal pokojný a vyrovnaný. Na jeho skrvavenej tvári sa rozhostil nebeský mier. (TV 480–485; DA 685–694)

Drahý nebeský Otec, ďakujeme, že v ťažkých chvíľach posielaš svojho anjela, aby nás posilnil.