Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“

Ján 20,19

Učeníci sú zo strachu pred Židmi zamknutí. Ježiš prekonáva zabezpečené dvere a vchádza dnu. Prvé, čo učeníkom povie, je: „Pokoj vám.“ Mohol im vytknúť ich malú vieru. Mohol im pripomenúť, že v najťažšej hodine jeho života ho všetci opustili, niektorí dokonca aj zapreli. Mohol im povedať, že už k nim nemá takú dôveru ako predtým. On však nič také nepovie. Naopak, praje im pokoj, skutočný pokoj. Učeníci ho prijímajú a radujú sa. (v. 20) Dôležité je uvedomiť si, že pokiaľ ide o nebezpečenstvo zvonku, pretrvávalo naďalej. V tom sa nič nezmenilo. Ale Ježiš im dáva do srdca pokoj.

Niekedy si možno myslíme, že pokoj prichádza zvonku. Máme sa dobre, zdravie nám slúži, nemáme nedostatok prostriedkov, svieti slnko a vzťahy sú v poriadku. To v nás vytvára pokoj. Situácia učeníkov však ukazuje, že aj keď vonkajšie okolnosti zostávajú rovnaké, Ježiš dokáže priniesť pokoj. Aj človek, ktorý je chorý, prežíva smútok alebo je možno uväznený pre svoje presvedčenie, môže mať vo svojom vnútri pokoj, ktorý vie dať len Boh. Pokoj, ktorý nezávisí od vonkajších okolností, ale od našej dôvery v nebeského Otca. Môžeme mať slzy v očiach, a predsa pokoj v srdci. Za to chceme Bohu poďakovať.