Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Ján 14,27

„Som skala, som ostrov“, spievajú v slávnej piesni Paul Simon a Art Garfunkel. Môžem byť skala a nič so mnou nepohne. Môžem sa zavrieť vo svete svojich kníh a svet okolo mňa ma neohrozí. Nájdem svoj pokoj. Môžem sa zavrieť vo svete svojej modlitebne a zostať v bezpečí pred zmätkom a hlukom sveta okolo mňa.
Alebo sa môžem svetu otvoriť a nechať do seba preniknúť jeho rozmanitosť aj rôznorodosť, ona ma roztrhá na kusy. Zatvoriť sa alebo otvoriť? Stať sa kusom ľadu alebo sa nechať roztrhať svojím okolím?
Kristus má tretiu cestu. Jeho pokoj je iného druhu. Nie je pre nás prístupný, vynútiteľný a ani uchopiteľný. Napriek tomu ho môžeme mať. Takýto pokoj nám umožňuje žiť život otvorený ostatným a zostať celistvými.
Sú chvíle, keď Kristov pokoj prežívam a sú chvíle, keď ho strácam. Väčšinou vtedy, keď uverím tomu, že svoje problémy zvládnem vyriešiť sám. S tromi deťmi a dvomi zbormi sa našťastie veľmi rýchlo dostanem na hranice svojich síl a začnem prosiť o iný pokoj, ako dáva svet.

Pane, daj nám svoj pokoj. Kiež sme vďaka nemu schopní slúžiť ľuďom okolo nás.

Michal Balcar