Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať.

Ján 20,38–40

Učeník Ján zostal pri kríži s galilejskými ženam, ktoré zostali pri kríži a pri Kristovom hrobe do samého konca.

V tejto tiesnivej situácii pomohli učeníkom Jozef z Arimatie a Nikodém. Títo dvaja muži boli členmi veľrady a poznali sa s Pilátom. Jozef šiel priamo k Pilátovi so žiadosťou, aby mu vydal Ježišovo telo. Pilát vyhovel jeho žiadosti. Nikodém doniesol asi sto libier drahocennej zmesi myrhy a aloe na balzamovanie. Ani najpočestnejší občania Jeruzalema nemohli mať po smrti väčšiu poctu.

Ani Jozef ani Nikodém sa k Spasiteľovi za jeho života verejne nehlásili. Vedeli, že by sa tým vylúčili z veľrady; a oni sa nazdávali, že svojím vplyvom mu tam môžu pomôcť. Pomoc týchto bohatých mužov bola v tejto kritickej chvíli veľmi vítaná. Pre mŕtveho Majstra mohli urobiť to, čo si chudobní učeníci nemohli dovoliť.

Keď Nikodém videl Ježiša na kríži, spomenul si na jeho slová, ktoré od neho počul na Olivovom vrchu:

„Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka…“ (Ján 3,14.15) Teraz mu bolo všetko jasné. Práve to, čo učeníkom zmarilo nádeje, Jozefa a Nikodéma presvedčilo o Ježišovom božstve. (TV 540–543; DA 771–776)

Láskavý Pane, je úžasné vedieť, že vždy v pravej chvíli povolávaš svojich učeníkov.