Peter sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko zaplakal.

Mat 26,74.75

Keď učeníci Ježiša opustili, dvaja z nich sa odvážili zďaleka sledovať zástup, ktorý viedol Ježiša. Bol to Peter s Jánom. Ján si vyhľadal nenápadné miesto, odkiaľ pozoroval celý výsluch.

Peter sa pridal k ľuďom na nádvorí a dúfal, že v dave sa stratí. Keď tretíkrát zaprel, že Ježiša nepozná, kohút opäť zaspieval. Vtedy si pripomenul Ježišova slová: „Skôr ako kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Peter sa pozrel na svojho Majstra a pohľady sa im stretli. V jeho tvári čítal hlbokú ľútosť a zármutok, no nie hnev. Srdce akoby mu zasiahol šíp. Nevydržal to a náhlil sa preč. Ocitol sa v Getsemane. Predstavil si, čo sa tu pred niekoľkými hodinami stalo. Spomenul si, ako Ježiš plakal, aká úzkosť ho zvierala. Bolestne si uvedomoval, že poníženému a zmučenému Spasiteľovi zasadil ten najtvrdší úder. Peter padol na tvár tam, kde Ježiš v mukách vylieval Otcovi svoju dušu, a najradšej by bol zomrel.

Keby učeníci boli bdeli s Kristom v jeho trýzni, Peter by ho nebol zaprel a všetci mohli byť pripravení znášať jeho utrpenie na kríži. (TV 496.497; DA 711–714)

Pane Ježišu, veľmi často sa podobáme Petrovi. Prosím, zmiluj sa nad nami.