Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Poznám svoje a moje poznajú mňa.

Ján 10,11.14

Ovca je jedným z najplachejších, najbezmocnejších tvorov. Orientálny pastier sa o svoje stádo neúnavne a nepretržite stará. Za starodávna bývalo v neohradených mestách len málo bezpečia. Pastier bdel nad zverenou čriedou, lebo vedel, že aj jeho život je ohrozený. Mladý Dávid pri pasení stáda svojho otca sa sám postavil proti levovi a medveďovi a vytrhol im z tlamy ukradnutú ovcu. Keď pastier vedie svoje stádo kamenistými pahorkami, lesom či hlbokými výmoľmi k trávnatým pastvinám popri rieke, keď za osamelých nocí na horách strážiac nad nimi bdie a chráni ich pred zlodejmi, a keď sa láskyplne stará o to, čo je choré a slabé, potom mu vlastný život akoby splýval so životom stáda. So svojimi zverencami ho viaže silné a nežné puto súcitnej lásky. Nech je už stádo akokoľvek veľké, pastier pozná každú ovcu. Každá z nich má svoje meno a počuje na pastierovo zavolanie. Ako pozemský pastier pozná svoje ovce, aj Boží Pastier pozná svoje vo svete rozohnané stádo.

Kedykoľvek učeníci videli pastiera so stádom, vždy si pripomenuli Spasiteľovo naučenie. V každom vernom pastierovi videli Krista a seba samých v každom bezmocnom, od neho závislom stáde. (TV 334–336; DA 476–479)

Nebeský Otec, ďakujeme, že sa o nás staráš ako pastier o svoje ovce a že Ti na nás záleží.