Pristúpili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“

Mat 8,25

Táto udalosť je opísaná vo všetkých evanjeliách. Na mori zúri búrka a učeníci sú v člne. Prírodný živel bol taký silný, že ich čln sa strácal vo vlnách. Ježiš spal. Nič nevidel, nič nepočul, nič nevnímal, neponúkol žiadnu pomoc. Spal. Učeníci ako profesionálni rybári usilovne pracovali, aby sa zachránili. Potom uznali, že problém je väčší, než dokážu zvládnuť. V tej chvíli znervózneli: „Pane, hynieme, zachráň nás.“

Mohli by sme povedať, že učeníci poprosili Ježiša o pomoc až pod tlakom okolností, keď zistili, že sami si nedokážu pomôcť. Pod hrozbou smrti ho zobudili a prosili o záchranu svojich životov. Povedali to priamo a otvorene. Evanjelista Marek zaznamenal ich slová: „Učiteľ, nedbáš že hynieme?“ Ježiš na ich prosbu odpovedal slovami: „Čo ste takí ustrašení, vy maloverní?“ (v. 26) Boli vyľakaní a ich viera nebola taká, akú by sme očakávali od Ježišových nasledovníkov. Doteraz akoby Ježiša nepotrebovali. Ale keď šlo do tuhého, hľadali u neho pomoc.

„Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo veľké ticho.“ (v. 26) Ježiš prejavil svoju moc bez ohľadu na nedostatok viery učeníkov.

A ešte jeden postreh stojí za povšimnutie. Ježiš najprv upokojil učeníkov (v. 26), potom utíšil búrku. Upokojiť učeníkov bolo dôležitejšie a podstatnejšie ako utíšiť búrku, ktorá ich vydesila. Pokoj v srdci totiž nesúvisí vždy s vyriešením nášho problému.

Ježiš pomohol učeníkom napriek tomu, aké boli ich predošlé motívy a postoje. Dokazuje, že okrem uzdravujúcej moci má moc aj nad prírodnými silami. Žiadny problém nie je pre neho príliš veľký. Ľuďom ostáva len obdivovať jeho konanie a zázraky.