Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku!

Ján 12,14.15

Trochu zvláštna scéna – Ježiš vchádza do Jeruzalema na osliatku. Slávnostný vstup kráľa alebo vojvodcu do mesta nebol ničím výnimočným. Hrdina alebo mocný muž takýmto vstupom ukazoval svoju moc, silu a postavenie. Bola to otázka prestíže daného človeka, panovníka alebo vojvodcu, ktorý sa vracal z víťaznej bitky. Zástupy ho nadšene vítali.

Ježiš vchádza do Jeruzalema a zástupy ho vítajú ako kráľa. Rozdiel bol v tom, že Ježiš neprichádza na koni alebo vojnovom voze, ale na osliatku. Prečo? Aké posolstvo tým vysiela? Tento zvláštny a nezvyčajný spôsob poukazuje na zvláštnosť a nezvyčajnosť Ježišovho kráľovstva. Neprichádza ako hrdina ani ako vojvodca, ale ako ten, kto prináša pokoj a mier. Ako niekto, kto odmieta násilie, neslobodu, nátlak a teror. To znamená, že odmieta násilnú vládu nad ľuďmi. Ježiš nebol kráľom, akého zástup očakával. Takýmto vstupom chcel ukázať, že nie je „obyčajným“ kráľom, ale Mesiášom. Prejavoval pokoru a nenásilie. Tým, že zbavil ľudí hriechu, prinášal im pokoj. Ak to chcú. Tento Ježišov čin mal teda hlboký symbolický význam.

Nechcem porovnávať Ježišovo vystupovanie s vystupovaním dnešných osobností, ktoré stoja v čele spoločnosti. Chcem len pripomenúť, že Kráľ pokoja je ochotný „vstúpiť“ do našich sŕdc a myslí a dať nám svoj pokoj. Preto prišiel na túto zem a preto príde aj druhýkrát, aby jeho pokoj navždy zavládol na tejto zemi. Pane, ďakujeme za toto posolstvo.